Už dva mesiace blbo spím, všeličo sa mi v noci zdá a každý deň čítam noviny, kukám na TV v skrytej nádeji, že sa ten odporný líbyjský konflikt nejak ukončí… Fakt, ešte snáď z ničoho na svete som nemal tak mizerný pocit a nikdy som sa o žiadnu vojnu nezaujímal tak, ako teraz o Libyu. Mám neblahú predtuchu, že to čo sa tam deje, sa len tak ľahko neskončí a bude mať pre nás všetkých neblahé následky. Moje pocity asi nemajú racionálne vysvetlenie – nech si teda o tom každý pomyslí čo chce – trebárs že som magor – mne to vadiť nebude!
Dobre si pamatám na začiatok demonštrácií, keď média informovali, že Kaddafiho ostrelovači strielajú zo striech na neozbrojených demonštrantov. Ukazovali aj videá, ale žiadne obrovské davy domonštrantov a žiadne hromady mŕtvych som nevidel – len nejakých ľudí, čo pobehujú po ulici a ozýva sa tam strelba. Taktiež sa pamatám na nejaké video z Benghází, kde pár ľudí v značkových teplákoch pobehovalo po úžasne krásnej ulici (nádherne domy, koruny stromov ostrihane do štvorca..akosi iné zábery, ako z ostatných arabských krajín, kde ľudia demonštrujú koli biede) a z dialky sa ozývali nejaké výbuchy – vraj kaddafiho vojaci…Zo všetkých ostatných krajín, kde sa demonštrovalo (Egypt, Tunis, Alžír…) boli tie zábery dokumentačne najbiednejšie. Avšak už na druhý deň sa pokojní demonštranti zmenili na ozbrojených rebelov, co zabrali mestá na východe, voči ktorým museli zasiahnuť vládne ozbrojené zložky. No a potom to už išlo rýchlo – Sarkózy, Obama, OSN, bezletová zóna a v jej mene hneď prvý den spojeneckého nasadenia, zničený pravdepodobne lietajúci vládny tank!
Ďalej to poznáte – druhý deň v rámci bezletovej zóny a ochrany civilistov američania vystrelili zo svojich lodí 160 rakiet Tomahawk a lietadla i vrtulníky ničili pozemné ciele kaddafiho armády. Netrvalo dlho a prvé humanitárne bomby začali dopadať i na mestá, čo vyvrcholilo sobotným náletom na Tripolis, vzdialený 300 km od prvého bojiska, pri ktorom zahynuli kaddafiho syn a vnúčatá… V dobe, keď sa v médiách objavila táto otrasná sprava, práve pápež na vatikánskom námestí svatého Petra oslovoval veriacich a láskavo sa prihováral všetkým zúčastneným štátnikom v ich jazyku s poďakovaním, že sa zúčastnili blahorečenia na oslavu svatého Jána Pavla II. Avšak tímto strojcom agresie NATO v Líbyi nepovedal ako žijúci zástupca Krista na zemi nič o zverstvách, ktoré oni práve teraz v mene ochrany civilistov páchaju v suverénnej zemi! Asi si neuvedomil, čo je jeho poslaním a ani to, že práve on by to zverstvo snáď mohol zastaviť i urobiť obrovský priateľský krok k arabskému svetu a Islámu!
Po celý tento líbyjský konflikt sme svedkami jednej ohromnej mediálnej kampane, keď sa ľudia účelovo informujú iba o tom „čo sa hodí“. Informácie zo strany líbyjskej vlády (mimochodom stále členského štátu OSN) sú minimálne, silne cenzurované a vytrhávane z kontextu. Za to je celý svet prostredníctvom oficiálnych médii okamžite informovaný o tom, čo práve povedal nejaký povstalec, že Kaddáfi útočí na nemocnicu, necháva odstreľovať deti, že nejaká žena bola VRAJ znásilnená jeho vojakmi, že jeho vojaci dostávajú Viagru…, neustále je Kaddáfi obviňovaný z útokov na civilistov a pritom na každej dokumentčnej fotky majú tí civilisti samopaly, guľomety, pancierovky i tanky…
Mediálna organizovaná masáž sa však netýkala len článkov, ale i názorov čitateľov, ktorí pod článkami k danej téme diskutujú – raz som do jednej debaty o Libyi v SME pridal do diskusie prispevok v tomto doslovnom znení:
“ Keby bola vačšina občanov Líbye skutočne za zvrhnutie Kaddafiho, tak ten uź tam dávno nesedí! Arabský ľud žije inak, uznáva iné hodnoty, má iné náboženstvo a my nemáme právo tomuto ľudu nič vnucovať – ani demokraciu! Spojenci si asi neuvedomujú, že toto neukončí nejaká smrť Kaddáfiho. 6 miliónov ľudí, ktorí po privatizácii ropného bohatstva stratia svoju úžasnú životnú úroveň a sociálne istoty, bude už umlčať ťažšie – spoja sa i s diablom proti západnej demokracii, ktorá im to všetko vzala!“
Príspevok bol za chvíľu zmazaný – že vraj porušil nejaký kodex diskutujúceho. Tak som to tam napísal ešte 4x a vždy mi to znovu zmazali! Uvedomil som si ten úžasný dar demokracie, že už teraz možem niekde kľudne napísat, že Dzurinda je … , ale oni mi to tiež možu demokraticky zmazat… ale ten pocit, že si to možem napísať je úžasný – to za komunistov nebolo….