Stratili sme cit, sebaúctu, lásku,  pokoru, zdravý rozum…?!

– neveríme štátu, premierovi, prezidentovi, ministrovi, starostovi, šéfovi…, že na nás myslia, jednajú v našom záujme, že im na nás proste záleží…

– neveríme novinám, televízii, rozhlasu…, že nám hovoria pravdu

– neveríme cirkvi, službám, predavačovi, susedovi, partnerovi…, že nás nechce odrbať a profitovať z nás…

– neveríme, armáde, polícii, súdom…, že nás chránia pred svinstvom a nebezpečím

– z peňazí a majetku sme si urobili božstvo, ktoré prevalcovalo všetky skutočné hodnoty…, podlahli sme konzumu, stiahli sme sa do vlastnej ulity individualizmu – nevieme milovať, byť solidárni, nezištní, ohladuplní,  podať pomocnú ruku „len tak“…a tak sa nám nedostáva toho, čo sami nedávame

Žili sme v oplotenom štáte s eštébákmi, kádrovými posudkami, povinnou vojenčinou, mandarinkami len na sviatky…s malými platmi a obmadzenou slobodou…, ale ten štát bol našou rodinou, ktorá nás nikdy nenechala na ulici…

Stratili sme 100x viac, než sme získali!

Možno s tým bude niekto súhlasiť, možno to niekoho popudí, možno i niekoho rozosmeje…

Ale každému prajem v tieto dni otvorené srdce a pekný čas!