hase

Od výroku tohto PÁNA továrnika Baťu ubehlo 6 rokov a začala Druhá svetová vojna. Zanechala 50 miliónov mŕtvych a po nej začali ľudia v celej Európe budovať spravodlivejšiu spoločnosť – v zhode s tým, čo pán Baťa povedal. Vzápadnej Európe síce naďalej vládol kapitalizmus – ale s dobre ošetreným sociálnym sektorom, právami pracujúcich a jasnými limitmi, kam až môže zamestnávateľ zájsť pri obohacovaní sa z ich práce.

Na východe to bolo vplyvom sovietskeho Ruska tvrdšie. Kapitalizmus bol zlikvidovaný, nastolilo sa chaotické rovnostárstvo a zhabali sa majetky všetkým bez rozdielu – i tomuto humánnemu a spravodlivému Zlínskemu fabrikantovi. Ľudia však do nového systému vkladali veľké nádeje a skutočne vyhrnuli svoje rukávy pri jeho budovaní, pretože ešte mali v živej pamäti prvú ČS republiku, ktorá sa síce mohla pyšniť rozvinutým a moderným priemyslom, dobrým menom vo svete…, ale aj úžasným vykorisťovaním pracujúcich (viac ako 100 000 Slovákov muselo ísť za prácou cez oceán).

Vybudovali si funkčný a sebestačný štát, ktorý úspešne kooperoval s ostatnými socialistickými krajinami i so svetom. Štát v ktorom mal každý povinnosť pracovať a ktorý sa tiež o každého postaral. Ten štát nemal oproti dnešku takmer žiaden zahraničný dlh, živil veľkú armádu, bezplatné zdravotníctvo, školstvo, dotoval lacnú dopravu, potraviny…ale aj bezpečnostný aparát, ktorý jeho občanom bral slobodu prejavu, volného pohybu, vyznania, tvrdo postihoval každého, kto si dovolil vykrčiť z radu…Šikovným ľuďom bránil podnikať a celkovo sa realizovať v inom duchu, než prikazovala štátna komunistická doktrína. Myslím, že na tom ten štát i stroskotal – a ľudia vo svojej túžbe po slobode hlúpo zahodili aj všetko to dobré, čo im ten štát dával.

Štát sa rozdelil na 2 krajiny. Nastal bezuzdný kapitalizmus, bez zaisťovania sociálnych istôt, zastupiteľskú demokraciu kompletne ovládli záujmové skupiny, cez lobing presadzujúce zákony umožňujúce celý ten obrovský majetok, vybudovaný behom 40 rokov rozkradnúť – majetok, ktorý všetky tie dobré veci zaisťoval…

Dnes od výroku pána Baťu už ubehlo 80 rokov a situácia sa opakuje. V kríze však už nie sú len jednotlivé štáty, ale celý kapitalistický svet. Obohacovanie sa a vykorisťovanie nemá žiadne limity a morálka klesla pod bod mrazu. Dlh susednej ČR už dosiahol 1,5 bilióna korún.  Všetko sa lieči finančnými záplatami a slová pána Baťu si nikto nevšíma.

Čo bude nasledovať? Zase vojna? A čo bude po nej…ak ju niekto z nás prežije?!