hase

V posledných rokoch sme svedkami mohutnej komunistofóbie. Rozne verejnoprávne i alternatívne denníky sa predháňajú s informáciami o terore stalinizmu, politických procesoch patdesiatych rokov, príbehoch o eštébákoch, streľbe na oplotených hraniciach, neslobode, útisku, znárodnení… Sú nakrúcané nové filmy o strašnej ére socializmu. Vznikajú nové združenia a internetové aktivity zaprisiahlych komunistobijcov, ktorí mohutne varujú národ pred nástupom komunistickej totality (hlavne v susednom Česku), každý verejný činiteľ je prepieraný – či náhodou nebol členom KSČ, alebo informátorom Stb… Všetko za účelom vytvoriť vo verejnosti strach, že komunisti sa opať chopia moci a že nám vážne hrozí strata slobody, ktorú sme si vyštrngali na námestiach v novembri 89. Všetky megazlodejiny a svinstvá súčasných politikov, mafiánov a novodobých oligarchov, sú dávané za vinu komunistom – ktorí vraj za 40 rokov zničili morálku a aj keď aktéri tých tunelov a rozkrádačiek za socializmu nanajvýš ťahali káčera, alebo robili na pieskovisku bábovičky…, tak sú to deti komunistov, ktorí ich vraj zle vychovali…

No tak ma napadlo zamyslieť sa nad tým, že či nám skutočne hrozí návrat komunistickej totality.  Došiel som k tomu, že je to absurdné. Mýslíte si čosi iné?

Za 1. akýkoľvek komunistický puč, či diktatúra demokraticky zvolenej komunistickej strany v jednej z krajín EU by bol okamžite zklikvidovaný silou (pomocou polície a armády) – ako útok na samotnú demokraciu, ktorej základom je nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva! Systém kľudne použije i fašistické metódy a la Pinochet.

za 2. Možnosť celoeurópskeho komunistického prevratu, ktorý by relatívne mohol mať šancu na úspech,  je absolútne vylúčená. Neexistuje metóda, ako ľudí zjednotiť v spoločnom odpore voči kapitálu – vo vačšine západných európskych krajín, si totiž pracujúci i nezamestnaní žijú celkom dobre – majú slušné platy i sociálne istoty – nemajú prečo zvrhávať režim, ktorý ich zabezpečuje. Naviac je vačšina európskych občanov zadĺžená (na byt, dom, auto, živnosť…) a tak si každý bude hrať na svojom piesočku zo strachu, že by trebárs mohol v prípade straty zamestnania prísť o strechu nad hlavou… Dlh je základným a najlepším prostriedkom k ovládaniu obyvateľstva i celých štátov.

za 3. sledovanie sociálnych sietí, telefónov, mailových komunikácií – to všetko je len ďalšia poistka súčasného systému. V prípade, že by sa kdesi objavil charizmatický vodca, ktorý by pod svoje krídla začal strhávať odhodlané masy, tak moc o ňom bude vedieť a bude včas eliminovaný.

Pokiaľ niekto namietne, že odpor a revolúcia je možná – len sa kukni na Ukrajinu, čo sa tam deje…, tak tam neprebieha žiadna systémová revolúcia. Rovnako ako USA, či EU, aj Rusko je dnes kapitalistické – teda tam nefrčí revolúcia PROTI, alebo ZA nejaký systém – tam prebieha mocenský boj o zdroje a trhy – dvoch mocností rovnakej ideológie – buď bude chudobnejšie Rusko, alebo západ a EÚ. A demonštranti sú len poslušné naivné ovečky, ktoré niekomu naleteli – nie náhodou sa medzi nich poponáhľali v mene boja za „slobodu ukrajinského ľudu“ známi západní demagógovia na čele so senátorom McCainom. V konečnom dosledku budú tí demonštranti v rovnakej pr… v akej sú dnes. Či už bude vyciciavať a ovládať páčky kapitál EÚ alebo Ruska, na ich biede to nič nezmení – možno iba pár najaktívnejších jedincov bude odmenených teplými miestočkami vo vláde, či štátnej správe.

Nuž teda milí komunistobijci a komunistofobici – spávajte kľudne. Systém je viacnásobne a bezpečne ošetrený voči akejkoľvek hrozbe, ktorá by ho mohla zmeniť – ide predsa o majetok! Kapitalizmus sa zvonka zničiť nedá – on sa može zničiť iba sám – svojou nenažranosťou, ktorá vždy končí vojnou. A len po tej vojne može prísť k systémovej i hodnotovej zmene. Vojna totiž vyradí tú základnú poistku – dlhy! No a tej vojny sa snáď dnes musí báť každý normálny človek, bez ohľadu na svetonázor, či vyznanie – a tá vojna sa bohužiaľ nezadržateľne blíži. Samozničujúci mechanizmus kapitalizmu – nenažranosť, už dosiahol červené čiary – Sýria, Irán, Ukrajina – tie sústa si ani jeden z tých nenažraných tigrov len tak vziať nenechá…

Teda až po tej vojne sa tí čo ju prežijú, budú mocť rozhodnúť, v akom systéme chcú žiť – a budú sa rozhodovať s vlastnou skúsenosťou prežitého pekla – tiež s vedomím, čo to peklo zposobilo!

Ja sa však ešte predtým bojím zbytočného násilia, ktoré vy svojimi idiotskými a absurdnými výkrikmi rozfúkavate medzi ľuďmi – od hrubého slova je blízko k facke, od facky k poriadnej rane,od rany k výstrelu…!