hase

Keď som pobýval v zahraničí (utiekol som za minulého režimu) a stretol som kdekolvek – v supermarkete, v parku, na ulici, v autobuse…nejakého slovana, tak mi vždy srdce poskočilo! Automaticky som sa začal usmievať a často som sa i prihovoril… Bolo jedno, či to bol poliak, bulhar, srb, či niekto z bývalého ZSSR – vždy ma to stretnutie potešilo. A ani som nevedel poriadne prečo… Bolo to vždy ako keby som stretol niekoho z rodiny… A tak je tomu doteraz. Možno si tento blog prečíta niekto, kto rovnako ako ja prežil časť života v emigrácii – a som si istý, že sa s mojimi pocitmi ztotožní!

Teraz sa ako každý rok blíži výročie konca 2. svetovej vojny, v ktorej len občanov bývalého ZSSR zahynulo 27 miliónov. Milióny ich zavraždili v koncentračných táboroch – ale o nich dnes nikto nehovorí…ako keby slovania neboli ľudské bytosti a necítili bolesť… Milióny ich padlo v bojoch za našu slobodu – v bojoch s fašistickou svoločou, ktorá mala v pláne slovanov vyhladiť!

Tento krátky blog píšem ako osobné vyznanie vďaky a lásky k vlastnej rodine SLOVANOV! Mám s nimi veľa spoločného – prirodzene rozumiem ich reči aj keď každý z tých jazykov má veľa odlišností, máme spoločné sviatky, zvyky, podobné kroje, melodické harmónie, gastronómiu…a predovšetkým nás spája srdečnosť, ktorá je nám slovanom vlastná!

Cež všetko čo sa na nás valí a cez mi už tisíc krát zdorazňovanú vraj našu „príslušnosť k západu“ musím naplno povedať, že s amerikou nemám spoločného nič! Ani jazyk, ani zvyky, ani srdce…nič. Naviac mi je ich agresívna kultúra peňazí, násilia, krvi a perverzity…, ktorú tlačia v podobe animovaných filmov už do tých najmenších, cudzia a odporná!

Viem, že veľa ľudí precitne a uvedomí si kam patrí, až po strašných udalostiach…ktoré nás bohužial čakajú. Ono konzum a „zlaté teľa“ sú veľkí hráči – dokážu oslepiť oči, zapchať uši, ohlúpnuť hlavu i „oplotiť“ srdce…

Je nás ale chvala Bohu dosť i takých, ktorí sa nedajú!

S úctou si deviateho mája pripomeniem obete našich bratov, ktorí padli i za mńa.

A v úprimnej motlitbe budem prosiť za to, aby medzi nami slovanmi zavládol pokoj a mier- aby aj rusi a ukrajinci začali okrem hladomoru spomínať i na to, či ich historicky spája… Aby pocítili a pochopili, že je toho viac a je to oveľa silnejšie ako to, čo ich rozdeluje!