Nemožem si pomocť, ale v posledných rokoch mi všetko, čo sa deje vo svete, pripomína šachovú partiu. Keď sa odosobníte, zbavíte sa svojich politických náhladov, dáte dole svoje roznofarebné okuliare…, tak naraz vidíte len šachovnicu, na ktorej prebieha veľkolepý zápas dvoch silných hráčov.
Nebudem sa vracať k minulým ťahom – teraz totiž prebieha útok na dámu dlho pasívneho protivníka, ktorý už tej hry má dosť, vytvoril obranu, dobre si zabezpečil krídla strelcami a vežami,okolo má spústu pešiakov…a zostáva v defenzíve – žiadne útoky na súpera neplánuje – skor kalkuluje s tým, že aktívny súper vykrváca a bude mu hroziť rozvrat v tyle…
Lenže súper je agresívny. Nechce popustit zo svojej strategickej iniciatíty a útočí naraz z dvoch strán – pokial si v Sýrii budeš držať toho koňa a strelca, tak dáme na Ukrajine hrozí garde – musíš dobre zvážiť svoje ťahy – či máš na to, aby si ustál obranu vpravo i vľavo…a či neni lepšie presunúť tie silné figúrky vpravo na ochranu dámy – tým prísť o strategické pole a dvoch pešiakov vľavo – lenže tam zase bude hroziť totálne prelomenie oslabenej obrany a strata veže (Irán). Je tam vytvorené nebezpečné útočné pole (Afghaniostan, Irak…) To by potom znamenalo vážne riziko útoku zľava na samotného kráľa – a hrozil by mat!
Neviem ako sa zachová súper, ktorý je z hry už dávno znechutený a je v defenzíe – či dokáže nájsť šikovný ťah, ktorým obráni obidve krídla a naviac sa útočníkova formácia dostane do prekérnej situácie, že sa bude musieť stiahnuť…. Viem iba to, že či táto partia skončí patom, či matom…tak na takmer prázdnej šachovnici zostane len pár silných figúriek – bez pešiakov ktorým by mohli veliť!
Celá debata | RSS tejto debaty